Robert Važan

Projekt Digitálny žiak sú vyhodené peniaze

Niežeby digitalizácia školstva bola na škodu. Ja sám som zástancom toho, že počítač má byť v každej lavici, pred každým žiakom. Projekt Digitálny žiak ale ukazuje, že peniaze na digitalizáciu síce sú, ale míňajú sa tak šialene neefektívnym spôsobom, že na reálnu digitalizáciu môžeme zabudnúť.

Škola, kam chodí môj syn, kvôli tomu zvolala rodičovské. Síce som sa tam nedozvedel nič, čo by nebolo aj na stránke digitalnyziak.sk, ale aspoň som si zašportoval, lebo synova škola je v Starom Meste na kopci a ja som išiel ako obvykle na poslednú chvíľu, tak som musel šlapať rezkým tempom do kopca. :) Cestou späť som mal čas o projekte premýšľať. Poviem vám, ja tam vidím jeden fail za druhým.

Celý projekt „smrdí štátom“: ľahký zisk pre zainteresované firmy, podmienky šité na mieru konkrétnym dodávateľom, nedôvera voči občanom, neúčelne a neefektívne vynaložené verejné peniaze.

V prvom rade, počítače sú potrebné v školách na laviciach pred študentami. Tam teraz žiadne nie sú. Je úplne zbytočné rozdávať počítače do domácností, kde už sú a kde sa počítače len minimálne používajú na vzdelávanie. Hlavne tam slúžia na hry. Za tých 65 miliónov, čo do projektu ide, by bolo možné nakúpiť, nainštalovať a 5-10 rokov prevádzkovať počítače pre každého študenta prvých 3-4 ročníkov základnej školy. To by sa následne mohlo rozšíriť na všetky ročníky ZŠ a SŠ, lebo štát už teraz avizuje, že projekty ako Digitálny žiak budú pokračovať aj v ďalších rokoch, takže peniaze sú.

To by ale od štátu vyžadovalo, aby mal jasnú stratégiu vo vzdelávaní a aby vedel kompetentne realizovať zložité projekty. Až potom by sa malo hľadať finančné krytie. Štát ale nemá ani stratégiu ani kompetentný manažment a tak Digitálny žiak, podobne ako iné štátne projekty, funguje opačne: „Aha, našli sa desiatky miliónov eur... Ako by sme ich mohli čo najjednoduchšie a najrýchlejšie na niečo oplieskať? Čo keby sme ľuďom pred voľbami rozdávali počítače?“ Si viete predstaviť tú schôdzu, kde toto vymysleli.

Kritériá pre dotované zariadenia sú zdanlivo nastavené veľmi všeobecne, asi aby nikto nemohol obviniť organizátorov z korupcie, ale keď si ich pozorne prečítate, zistíte, že reálne nemáte na výber. Posúďte sami:

Zariadenie teda reálne môže byť len notebook. To nie je všetko:

Reálne teda môžete kúpiť len notebook s predinštalovaným Windowsom. Možno ho budete môcť doma prepísať Linuxom, ale to nezabráni Microsoftu zinkasovať niekoľko desiatok eur za každý dotovaný počítač, teda celkovo nejakých 5-10 miliónov z tých 65 miliónov, ktoré na projekt idú.

To ale nie je hlavný problém. Problém je predovšetkým v tom, že notebook s Windowsom je krajne nevhodný pre štúdium. Ja osobne odporúčam na štúdium stolný počítač s Linuxom. Má veľký monitor, pohodlnú klávesnicu, presnú myšku, je pri tejto cene dostatočne výkonný, má dlhú životnosť (vrátane aktualizácií) a je preň k dispozícii množstvo bezplatného softvéru. V školskom prostredí (ak by išli počítače do škôl a nie do domácností) by navyše umožňoval ľahkú automatizáciu, virtualizáciu a vzdialenú správu, čo by nielen šetrilo peniaze, ale hlavne by to zabezpečilo, že každý žiak bez výnimky má počítač v pojazdnom stave. Projekt Digitálny žiak presne takýto počítač zakazuje.

Bolo nám povedané, že sa máme zaregistrovať čo najskôr, lebo prostriedky projektu nemusia stačiť pre všetkých žiadateľov. Poslední sa samozrejme zaregistrujú práve tí ľudia, ktorí dotácie potrebujú najviac: tí bez internetu, bez jediného počítača v domácnosti. Práve tí to nestihnú. Naozaj chudobní ľudia si navyše nemôžu dovoliť držať doma notebook, takže zariadenia z týchto rodín poputujú cez bazáre pekne späť do bohatých rodín.

Zariadenie nemôže predávať hocikto a hocikde. Predaj bude, ako sa zdá, možný iba v kamennej predajni a iba u zmluvných predajcov. Dá sa predpokladať, že to budú práve tí, ktorí majú vyššie marže. Rodičia budú v predajni čeliť šikovnému predajcovi a pravdepodobne sa nechajú ošklbať. Lacné eshopy sa projektu nezúčastnia, čo spolu s 350€ stropom na dotáciu znamená, že zariadenia budú nižšej kvality a nižšieho výkonu než by ste pri tejto cene očakávali.

Rodiny si kupujú notebooky a počítače zo svojho príjmu a až keď na ne majú. Štát ale notoricky hospodári s deficitom a počítače teda bude sponzorovať zo štátneho dlhu. Hádajte, kto tento dlh bude platiť aj s úrokmi a všetkými neefektívnosťami? Áno, presne tie deti, ktorým má tento projekt údajne pomôcť.

Čo teraz robiť? Projekt sa už asi nedá vôbec zastaviť. Bude sa realizovať a 65 miliónov poletí von oknom. Jediná voľba, ktorú máte, je, či sa zúčastníte alebo nie. Ja keď som toto všetko videl, myslel som, že je lepšie sa na to vykašlať, ale teraz mám iný plán. Počkám až bude publikovaný zoznam predajcov a pozriem sa, čo títo predajcovia budú ponúkať. Ak tam bude niečo, čo stojí za reč, plánujem hneď po kúpe prepísať predinštalovaný Windows Linuxom. Druhá alternatíva je kúpiť takýto Windowsový notebook pre člena rodiny alebo ho predať na bazári a za získané peniaze kúpiť niečo, čo bude naozaj užitočné, teda stolný počítač z Linuxom.