Robert Važan

Volebné právo od 14 rokov

Každý občan od 14 rokov vyššie by mal mať právo hlasovať vo všetkých voľbách. Je na to kopec dôvodov, ktoré postupne preberiem v tomto článku.

Hranicou medzi detstvom a dospelosťou je puberta. Vek, v ktorom ľudia prechádzajú pubertou za ostatné dve storočia klesol o niekoľko rokov. Je to spôsobené lepšou stravou, lepším zdravím a špekuluje sa, že možno aj chemikáliami v jedle a v kozmetike. To znamená, že kým 18-roční ľudia boli kedysi stále v puberte, dnes sú 14-roční v neskorom štádiu puberty a 15-roční majú pubertu z väčšej časti za sebou. Len ústavy a zákony štátov si to nevšimli. Aj tie novšie len preberajú zaužívaný vek legálnej dospelosti zo staršej legislatívy bez ohľadu na realitu.

Flynnov efekt a pokles fluidnej inteligencie v priebehu života v praxi znamenajú, že tínedžeri sú tí najinteligentnejší ľudia v tejto krajine (aj keď sa to niektorým rodičom nechce veriť). A my sme ich vylúčili z volieb. Volebné právo od 14 rokov by dvihlo priemernú inteligenciu voličov.

Dôchodcovia a starší ľudia pred dôchodkom tvoria veľmi veľkú a veľmi aktívnu skupinu voličov. Moderné demokracie sú preto do veľkej miery vládou dôchodcov. Kto sú títo dôchodcovia, ktorí o všetkom rozhodujú? Starnutie prináša niektoré charakteristické zmeny: pokles kognitívnych schopností, silnejúci odpor k zmenám a negatívnejšiu povahu. Dôchodcovia tiež majú menej dôvodov zaoberať sa budúcnosťou. Keď to trochu zveličím, typický dôchodca je mrzutý hundroš s hemoroidmi, ktorý ničomu nerozumie, nič si nepamätá, nič nechce meniť, na všetko nadáva a budúcnosť je mu ukradnutá. Keď si takíto ľudia vyberú vládu podľa vlastných predstáv, nemôžeme sa čudovať, že výsledkom je stagnácia a zaostávanie, zadlžovanie, ničenie životného prostredia a deštruktívna konzervatívna politika. Zníženie vekovej hranice pre volebné právo by aspoň trochu vyvážilo vplyv dôchodcov.

Prečo vlastne obmedzujeme vek pre volebné právo? Zjavne človek musí mať aspoň základné vzdelanie, teda vedieť čítať. Ľudia ale čítajú dosť dobre ako 8-roční.

Jeden argument pre vyššie vekové obmedzenie hovorí, že deti sa ľahko nechajú ovplyvniť svojimi rodičmi a absencia vekovej hranice by de facto dala rodičom viacero hlasov, čo by nebolo spravodlivé. Tínedžeri ale majú vlastnú hlavu a nenechajú si nič diktovať od rodičov, určite nie v 15-tich a poväčšinou ani v 14-tich. Týmto sa obmedzenie od 18 rokov zdôvodniť nedá.

Niektorí ľudia poukazujú na všeobecný rozhľad, ale 14-roční majú za sebou 8 rokov školy a aktívne používajú internet. Je ťažké si predstaviť, aký rozhľad by im ešte mohol chýbať.

Veľa ľudí tínedžermi pohŕda, pretože si na seba nezarábajú sami a sú preto finančne závislí od rodičov a od štátu. Takým argumentom by ale bolo možné zobrať volebné právo aj vysokoškolákom, nezamestnaným a dôchodcom. Diferenciácia volebného práva podľa postavenia v spoločnosti (podľa spoločenskej triedy) tu už bola a je skrz-naskrz nedemokratická a nekompatibilná s všeobecným volebným právom.

Aj keby ste z nejakého dôvodu trvali na hranici 18 rokov, musíte zobrať do úvahy, že kvôli 4-ročnému volebnému cyklu získajú niektorí ľudia politickú reprezenťaciu až ako 22-roční. Priemerný vek, keď má človek prvý raz možnosť hlasovať, je 20 rokov. Zníženie vekovej hranice na 14 rokov by zabezpečilo, že všetci 18-roční už majú politickú reprezentáciu.

4-ročný volebný cyklus má tiež za následok, že len 25% 14-ročných by mal reálne šancu hlasovať. Tento podiel by rástol s vekom a dosiahol 100% u 18-ročných. Toto by malo schladiť obavy ľudí, ktorí sa stavajú proti zníženiu vekovej hranice volebného práva. Samozrejme, ideálne by bolo organizovať každý rok doplňujúce voľby, aby každý 14-ročný dostal možnosť vybrať si svoju politickú reprezentáciu, ale to je technicky náročné a nateraz by úplne stačilo znížiť vekovú hranicu ako takú. To je zmena jedného čísla a to snáď zvládne odhlasovať každý parlament.

Na Slovensku je volebné právo zviazané s plnoletosťou. Ja si síce myslím, že plnoletosť by sa tak či tak mala znížiť, podľa mňa na 15 rokov, ale to je celá samostatná kapitola. Začať teraz rozoberať, čo všetko by zníženie veku plnoletosti obnášalo, by odpútavalo pozornosť od podstaty problému a stala by sa z toho výhovorka, prečo vekovú hranicu volebného práva nechať tak ako je. Nateraz je lepšie hovoriť o volebnom práve oddelene od plnoletosti. Plnoletosť má nakoniec iný účel než veková hranica volebného práva a šance sú, že aj v budúcnosti bude medzi nimi rok alebo dva rozdiel.

Prečo teda ešte k zmene nedošlo? Jednak dôchodcom a ich politickým reprezentantom súčasný stav vyhovuje. Prečo by sa dobrovoľne vzdávali svojej výhody? To by sa ale dalo prekonať nátlakovými akciami a inými politickými pákami.

Hlavný problém bude skôr v organizácii. Mladých ľudí musia reprezentovať mladí ľudia, čo znamená, že vedenie akýchkoľvek politických ordanizácií, ktoré mladých ľudí reprezentujú, by sa muselo neustále obmieňať. To škodí stabilite a kohézii týchto organizácií a znižuje to rozpoznateľnosť a kompetentnosť ich lídrov. Tieto organizácie tiež musia neustále propagovať svoju činnosť, lebo cieľové publikum sa rýchlo mení a teda rýchlo zabúda. Aby organizácie mladých uspeli, musia byť veľmi agilné, veľmi komunikatívne a musia sa venovať širokému spektru reálnych problémov, aby oslovili čo najviac mladých ľudí.

To je veľmi náročné a šance na úspech by možno boli vyššie, ak by túto agendu zobrali pod svoje krídla politické strany, ktorým to prospeje, pretože mladí ľudia sú ich potenciálni voliči.